Súbory „cookie“ na webovej stránke SKF

Používame súbory „cookie“, aby sme Vám na našich webových stránkach a webových aplikáciách zabezpečili najlepšie skúsenosti. Ak budete pokračovať bez zmeny nastavenia vášho prehliadača, budeme to považovať za súhlas s prijímaním súborov „cookie“. Nastavenia vášho prehliadača ohľadom súborov „cookie“ si však môžete zmeniť kedykoľvek.

Akademická spolupráca je hnacou silou priemyselného rozvoja

  • Príbeh

    2016 september 29, 10:00 CEST

    Spoločný projekt medzi SKF, Chalmerskou univerzitou a spoločnosťou Ericssonom pomôže položiť praktické základy „Priemyslu 4.0“, pričom sa preukáže význam priemyselno-akademickej spolupráce.

    Pre subjekty mimo takéhoto vzťahu sa môže zdať, že spolupráca medzi priemyslom a akademickou obcou je jednoduchá a jednorozmerná: spoločnosť má problém a zaplatí univerzite za poskytovanie odborných znalostí v oblasti riešenia problémov. V skutočnosti však interakcia medzi týmito dvomi stranami je oveľa zložitejšia - zahŕňa odbornú prípravu, nábor, budovanie značky a iné vzájomné výhody.

    „Vďaka spolupráci s univerzitami získavame prístup k ich schopnostiam a znalostiam, na obstaranie ktorých by sme inak museli stráviť veľa času,“ hovorí Martin Friis, projektový manažér SKF, ktorý má za úlohu nadviazať vzťahy s externými partnermi prostredníctvom financovaných projektov výskumu a vývoja.

    Kým misiou univerzity je produkovať vedomosti, ktoré sú dôležité pre spoločnosť, misiou priemyslu je konkurencieschopnosť vo vlastnej obchodnej činnosti. Pre vytvorenie hodnotnej spolupráce je veľmi dôležité pochopiť oba svety. Každá spolupráca musí vytvoriť riešenia, z ktorých majú prospech obe strany, inak spolupráca zanikne.

    SKF spolupracuje v oblasti výskumu a rozvoja s univerzitami z celého sveta. Existuje celá škála projektov, od jednotlivých magisterských a doktorandských projektov až po väčšie projekty, na ktorých sa podieľa viac ako jeden výskumník. Niektoré väčšie spoločné práce sa venujú programu alebo téme s väčšími zdrojmi.

    Príkladom sú Univerzitné technologické centrá SKF, v ktorých SKF určil konkrétnych spolupracujúcich partnerov pre konkrétne kľúčové technológie, medzi ktoré patria: tribológia (s Kráľovskou univerzitou v Londýne), oceľ (s Cambridgeskou univerzitou) a monitorovanie stavu (s Technologickou univerzitou Luleå).

    Na hranici
    Výrobné systémy a výrobky sú čoraz zložitejšie, a rýchlosť, s akou sú vedomosti a informácie vytvárané sťažuje držať krok s najnovším vývojom. Univerzity pracujú „na hranici“ svojich oblastí, hovorí Friis, čo je pre priemyselné podniky obrovským prínosom.

    Avšak užitočné informácie prúdia aj v opačnom smere. Kým priemysel môže získať od univerzít prístup k dôležitým výskumom, môže aj poskytnúť spätnú väzbu o svojich súčasných aj budúcich potrebách. Toto pomáha akademickej sfére presnejšie sa zamerať na svoj výskum - a pomocou výchovy absolventov, ktorí majú správne znalosti v oblasti moderného priemyslu, navrhnúť kurzy, ktoré presnejšie zodpovedajú potrebám priemyslu.

    Vyvoláva to však praktický problém náboru. Taká veľká priemyselná spoločnosť, akou je SKF, zamestnáva každý rok mnoho technických absolventov; blízke akademické vzťahy pomáhajú „uložiť“ značku SKF v hlavách študentov. „A tak vedia, kto sme – z hľadiska práce budeme pre nich zaujímavou spoločnosťou,“ hovorí Friis.

    Poznanie značky – a identity – presahuje priamy nábor do tímu SKF. Mnoho absolventov inžinierskeho štúdia začne pracovať pre iné priemyselné podniky. Ale poznanie SKF a jej produktov bude pre spoločnosť prínosom, keď budú títo študenti – ako inžinieri na plný úväzok – v takom postavení, kde sa špecifikujú komponenty, ako sú ložiská alebo tesnenia.

    Zamestnanci SKF môžu zároveň prevziať úlohu hosťujúcich profesorov – trávením časti svojho času prednášaním na univerzitách a dozorom nad študentmi doktorandského a magisterského stupňa. SKF môže svojimi hosťujúcimi prednáškami dokonca ovplyvniť rozvoj vzdelávania, a to priradením prípadov študentom alebo účasťou na workshopoch a aktivitách študentského zväzu.

    Priemyselné povzbudenie
    Mnoho vlád sa výrazne usiluje podporovať vzťahy medzi priemyslom a akademickou obcou. Nie je tomu inak ani vo Švédsku. „Vláda financuje výskumné programy, ktoré posilňujú akademický sektor, pričom sa zameriava aj na potreby priemyslu,“ hovorí Friis. „Je potrebné to urobiť na správnych miestach, a preto sa projekty vyberajú opatrne.“

    Na jednej úrovni, vláda poskytuje priame finančné prostriedky na vzdelanie a základný výskum. Na vrchole je systém financovania, ktorý bude podporovať priemyselnú spoluprácu – kde je výskum ďalej rozvíjaný, napr. jeho prispôsobením k reálnemu prostrediu. Toto financovanie preklenie medzeru medzi akademickým výskumom a priemyselným hodnotením, a zvyčajne zahŕňa úrovne 3–7 technologickej pripravenosti. Vládne finančné prostriedky sa vzťahujú na akademické zdroje, zatiaľ čo spoločnosti ich používajú na pokrytie svojich výdavkov.

    Z hľadiska efektívnej práce v tejto oblasti a zdôraznenia budúcej potreby priemyslu je pre priemysel dôležité zúčastniť sa v obchodných združeniach a organizáciach. Tieto organizácie sa snažia ovplyvňovať faktory - ako napríklad to, ktoré oblasti sú prioritou, a ako má byť financovanie výskumu distribuované.

    Tento lobing pomáha zahrnúť potreby spoločností medzi priority, uľahčuje budovanie siete s akademikmi, ďalšími potenciálnymi partnermi priemyselného výskumu a financujúcimi agentúrami. Je to efektívny spôsob, ako vymedziť príslušné oblasti výskumu, potenciálnych akademických a priemyselných výskumných partnerov a súvisiace možnosti financovania.

    Sieť spolupráce
    Friis úspešne navrhol projekt Vinnova (súčasť švédskeho ministerstva pre podnikanie) o horúcej téme „Priemysel 4.0“ - futuristická vízia o prepojení všetkých častí modernej továrne. Dvojročný projekt pod názvom 5GEM (5G Enabled Manufacturing) je spoluprácou medzi SKF, Chalmerskou univerzitou a gigantom v sektore telekomunikácií, spoločnosťou Ericsson. Kombinácia odborných znalostí spoločnosti Ericsson v oblasti bezdrôtovej technológie, znalostí SKF v oblasti výrobných systémov a vedecký prístup Chalmerskej univerzity by mohla pomôcť položiť základy Priemyslu 4.0.

    „V továrňach budúcnosti, ktoré budú využívať sieťové technológie, Wi-Fi už nespĺňa nové požiadavky spoľahlivosti, latencie a objemov dát,“ hovorí Friis. „Systém musí fungovať vždy na najvyššej úrovni.“

    Vznikajúci 5G štandard - vrátane technológií, ako je infraštruktúra, cloudové riešenia a analytika - by mohol byť súčasťou praktických riešení, ktoré „umožnia“ Priemysel 4.0. „Zatiaľ sa o Priemysle 4.0 hovorí iba ako o koncepte - ale práve tento typ technológie by ho mohol zrealizovať,“ hovorí.

    Príchod 5G umožní použitie vyšších frekvencií, čo umožňuje rýchle a spoľahlivé prenášanie veľkých množstiev dát. „Spoľahlivosť a bezpečnosť sú veľmi dôležité,“ hovorí Friis. „Spojenie musí byť vždy zaručené - inak výroba zlyhá.“

    Partneri projektu spoločne vyvinuli na základe 5G niekoľko „demonštrátorov“, ktoré budú následne testované v továrňach SKF. Demonštrátori budú hodnotení na základe štyroch hlavných kritérií: efektivita výroby; flexibilita výroby; sledovateľnosť; udržateľnosť. Tím už čoskoro rozhodne o tom, s ktorými demonštrátormi budú pracovať ďalej. Projekt ukáže, ako môže spojenie zvýšiť výkon výrobného systému.

    Cieľom projektu je využiť vylepšené možnosti spojenia a analytiku na získanie prístupu k správnym dátam – presne vtedy, kedy a kde je to potrebné. Prispôsobenie tejto predstavy k potrebám človeka (alebo stroja) umožní prijímanie rozhodnutí – buď ručné alebo automatické –, ktoré budú vytvárať hodnoty vo výrobnom systéme.

    Dodávanie Priemyslu 4.0
    Prepojené dáta už zohrávajú dôležitú úlohu v priemysle, napríklad v systémoch prediktívnej údržby. Priemysel 4.0, ak sa zrealizuje, to posunie na úplne novú úroveň.
    Johan Stahre, predseda výrobných systémov na Chalmerskej univezite – ktorý je zároveň projektový manažér pre 5GEM – hovorí: „Víziou projektu je vytvoriť výrobný systém svetovej úrovne, ktorý demonštruje vyšší výkon – zlepšením účinnosti, zvýšením flexibility a sledovateľnosti. Kľúčovou súčasťou projektu je zabezpečiť, aby sa tieto technológie dali ľahko preniesť do iných odvetví spracovateľského priemyslu.“

    Varuje však, že priemysel musí tentoraz ísť správnym smerom – keďže koncept univerzálnej prepojiteľnosti bol už predtým raz vyskúšaný. „V 90-tych rokoch 20. storočia sme mali niečo s názvom Integrovaná počítačová výroba (Computer Integrated Manufacturing), ktorého cieľom bolo spojenie všetkého dohromady,“ hovorí. „Interoperabilita však zlyhala a mali sme „ostrovy automatizácie“. Trvalo to ďalších 20 rokov, kým sme sa dostali tam, kde sme teraz.“

    Priemysel 4.0 stále čelí niekoľkým prekážkam – najmä z hľadiska štandardizácie a interoperability – ale projekty ako 5GEM by mohli pomôcť priblížiť sa k realite.

    Spoločnosť SKF
    (publ.)

    Pre ďalšie informácie sa obráťte na:
    Vzťahy s médiami: Nia Kihlström, +46 31-337 2897; +46 706 67 28 97; nia.kihlstrom@skf.com

    SKF je vedúcim globálnym dodávateľom ložísk, tesnení, mechatroniky, mazacích systémov a služieb, medzi ktoré patrí technická podpora, údržba a služby zamerané na spoľahlivosť, inžinierske poradenstvo a školenie. Spoločnosť SKF je zastúpená vo viac než 130 krajinách a má približne 17 000 distribučných miest na celom svete. Ročné tržby v roku 2015 dosiahli 75 997 miliónov švédskych korún a počet zamestnancov dosiahol 46 635. www.skf.com

    ® SKF je registrovanou ochrannou známkou Skupiny SKF.

  • Obrázok

Stiahnuť verziu pre tlač

Verzia pre tlač (29.2 MB)

SKF logo